Mesto Senec stavia infraštruktúru nabíjacích staníc!
Senec sa púšťa do projektu, na aký si na Slovensku trúflo len veľmi málo miest. V meste už teraz prebieha realizácia výstavby verejne dostupnej nabíjacej infraštruktúry, v rámci ktorej vznikne 11 nabíjacích lokalít.
Senec sa púšťa do projektu, na aký si na Slovensku trúflo len veľmi málo miest. V meste už teraz prebieha realizácia výstavby verejne dostupnej nabíjacej infraštruktúry, v rámci ktorej vznikne 11 nabíjacích lokalít.
Tie ponúknu celkovú kapacitu 36 parkovacích miest s osadením 34 nabíjacích bodov. Z toho 32 bude AC a 2 budú DC stanice.
Na prvý pohľad je to „len“ ďalší samosprávny projekt o elektromobilite. V skutočnosti však ide o niečo podstatnejšie. Senec nestavia jednu symbolickú nabíjačku pred úradom, aby si mohol odškrtnúť zelený bod do prezentácie, ale kostrovú sieť rozloženú cez viaceré časti mesta. Podľa oficiálnych materiálov má pokryť územie od Slnečných jazier juh cez širšie centrum vrátane sídlisk až po poštu. Práve v tomto je projekt zaujímavý. Nesnaží sa hrať na rekord v kilowattoch, ale na reálnu použiteľnosť.
11 lokalít = 34 nabíjacích bodov
Výber lokalít pritom neprebiehal náhodným štýlom, ale tak, aby finálnych 11 hubov malo vždy nablízku NN rozvádzač alebo trafostanicu s dostupnou kapacitou. Dôvod je jednoduchý a veľmi praktický: optimalizácia nákladov na položenie novej kabeláže. Inými slovami, Senec nehľadal iba dobré adresy, ale aj miesta, kde bude sieť dávať zmysel technicky aj ekonomicky. Vo všetkých lokalitách navyše budú stáť nabíjačky na mestských pozemkoch a budú verejne prístupné 24 hodín denne, 365 dní v roku.
Nové nabíjacie miesta budú v týchto lokalitách:
- Slnečné jazerá juh
- Kysucká (oproti škôlke)
- Považská
- Sokolská
- Pribinova
- Lichnerova
- Jesenského 9
- Jesenského TS Jednota
- Hurbanova
- Mierové námestie
- Pošta
AC a DC nabíjačky
Samotná technická skladba siete ukazuje, že Senec sa rozhodol pre mestský model používania. Pre AC časť siete nám mesto v odpovedi potvrdilo AC nabíjačku Vestel EVC04. Mesto garantuje minimálne 11 kW na AC bod, ale pri nabíjaní jediného auta na stojane môže výkon vystúpiť až na 22 kW, samozrejme iba vtedy, ak to podporuje palubná nabíjačka daného elektromobilu. V momente, keď sa začnú nabíjať dve autá naraz, výkon sa rozdelí na 2x 11 kW. Pri každom parkovacom mieste je totiž podľa zhotoviteľa osadená jedna 22 kW AC nabíjačka, každé dve miesta majú ale spoločný elektrický prívod cez spoločný stĺpik.
Rovnako dôležitý je detail, ktorý vodičov zaujíma hneď po výkone: kábel. Pri AC stojanoch si budete musieť nosiť vlastný kábel. Mesto to zdôvodňuje pragmaticky a rozumne — chce predísť nefunkčnosti stojanov v prípade poškodenia alebo krádeže nabíjacieho kábla. To je v slovenských pomeroch možno menej romantické, ale o to praktickejšie riešenie.
Pri rýchlejšom DC nabíjaní Senec stavil na nabíjačku ABB Terra 54. Mesto výslovne uvádza, že DC nabíjačka bude mať jeden DC konektor s výkonom 50 kW a jeden AC konektor s výkonom 22 kW. Práve to vysvetľuje, prečo projekt pracuje s 34 nabíjacími bodmi, ale až 36 vyhradenými parkovacími miestami. Dve DC stanice totiž vedia obslúžiť po dve parkovacie miesta naraz — jedno cez DC vývod a druhé cez AC vývod.
ABB Terra 54 zároveň nie je žiadna garážová exotika. Podľa výrobcu ide o nástupcu modelu Terra 53 a o najrozšírenejšiu 50 kW stanicu svojho typu v Európe a Severnej Amerike. Samozrejmosťou je pripojenie na internet, služby Connected Services na vzdialené monitorovanie, diagnostiku a aktualizácie softvéru, integráciu s back-office systémami a energetickými platformami, ako aj dotykovú obrazovku dobre čitateľnú na dennom svetle.
Prečo mesto nešlo rovno do 22 kW AC všade a do 100 alebo 150 kW pri DC? Odpoveď mesta je nezvyčajne vecná a bez zbytočnej omáčky. Prvým limitom boli samotné pravidlá výzvy, ktorá nastavila pomer AC a DC staníc 10 : 1 a minimálny výkon aspoň 11 kW pri AC a 50 kW pri DC. Druhým limitom boli peniaze po prehlásení do novej výzvy. A tretím boli prevádzkové náklady. Senec otvorene hovorí, že vyšší výkon znamená vyššie pripojovacie poplatky, vyššie poplatky za rezervovanú kapacitu a pri prekročení určitých hraníc, ktoré mesto spomína pri istení nad 80 A, aj komplikovanejší režim merania a vyššiu cenu elektriny. Zároveň zdôrazňuje, že filozofiou projektu je slúžiť primárne obyvateľom mesta, teda dlhšiemu nabíjaniu počas noci alebo počas dňa pri práci, nie tranzitnému ultra-fast modelu. To je pragmatický prístup, nie technologická zaostalosť.
Dôležitým prvkom celej siete bude energetický manažment. Mesto uvádza, že všetky huby budú rozdeľovať dostupnú kapacitu tak, aby elektromobilom poskytli maximum, ktoré je v danom okamihu k dispozícii, no zároveň aby bol v každom momente zachovaný výkon minimálne 11 kW pre AC bod a 50 kW pre DC bod.
Koľko bude stáť nabíjanie?
Z pohľadu prevádzky zatiaľ nie je uzavretá posledná podstatná kapitola, a tou je cenník a finálny operátor siete. Mesto nám potvrdilo, že by bolo rado, keby nabíjanie fungovalo prostredníctvom niektorého z etablovaných providerov, pričom v tejto veci ešte prebiehajú konzultácie s ministerstvom. To znamená, že technológia, lokality aj stavebný harmonogram sú známe, ale prevádzkový model a spôsob účtovania v súčasnosti nie sú ešte uzavreté.
Napokon je tu ešte jedna vec, ktorú sa oplatí dopovedať, lebo ukazuje, že nejde o jednorazový projekt. Zmluva s ministerstvom viaže Senec na dobu udržateľnosti minimálne 5 rokov, respektíve najmenej do 31. decembra 2031. A realizačná zmluva so zhotoviteľom dáva mestu na samotné dielo záručnú dobu 60 mesiacov od riadneho odovzdania, pričom na zariadenia a technológie, ktoré sú súčasťou diela, platí záručná doba od výrobcu alebo dodávateľa, minimálne však 24 mesiacov.
Európske financovanie
Celý projekt je financovaný z Plánu obnovy a odolnosti SR, teda z európskych peňazí. Zmluva o poskytnutí prostriedkov mechanizmu hovorí o 204 000 eurách zo zdroja Plánu obnovy a ďalších 46 920 eurách na úhradu DPH. Celkové oprávnené výdavky sú stanovené na 250 920 eur a pri položke vlastné zdroje je uvedená suma 0,00 eur, hoci finálna vysúťažená suma je o 161,89 eura vyššia. Doplatok mesta je ale aj tak minimálny.
Senec sa k tejto finálnej verzii projektu nedostal priamočiaro a ani zadarmo. Mesto podalo prvú žiadosť ešte 13. júla 2023, tá bola schválená 8. januára 2024 a vtedy sa rátalo so schválenou podporou 260 400 eur. Ministerstvo hospodárstva však pôvodnú výzvu neskôr zrušilo a Senec musel projekt prehlásiť do novej výzvy z 11. apríla 2025. Nová žiadosť bola nakoniec úspešne zaevidovaná 15. apríla 2025 a zmluva o prostriedkoch mechanizmu bola podpísaná 23. septembra 2025, účinná od 24. septembra 2025. To je dôležitý kontext, lebo bez neho vyzerá dnešných 11 lokalít ako pôvodný plán. Nebol. Bol to kompromis po zrušenej výzve a po zmene pravidiel.
Pribudnú ďalšie lokality?
Podľa pôvodných plánov bol zámer mesta ešte ambicióznejší. Senec si dal vypracovať projektovú dokumentáciu pre 19 lokalít a približne 53 nabíjacích bodov, pričom samotná zmluva na projektovú dokumentáciu so spoločnosťou ECO-LOGIC PROJECTS s.r.o. bola uzavretá v hodnote 32 400 eur. V tejto dokumentácii sa rátalo aj s lokalitami, ktoré sa do finálnej realizačnej fázy nedostali, napríklad Inovecká, Jánošíkova, Fándlyho, Bernolákova/Košická Parkovisko, Tajovského, Lichnerova, či viaceré lokality pri Slnečných jazerách sever.
Mesto pre TECHBOX.sk vysvetlilo, že po zrušení pôvodnej výzvy a po viac než ročnom oneskorení novej výzvy prišli nové podmienky, menej peňazí a popritom aj prísnejšia stavebná legislatíva. Prepracovať projekt a zháňať nové povolenia by v tom čase znamenalo zbytočne riskovať celé financovanie.
Zaujímavé však je, že Senec tieto „odložené“ lokality nepochoval navždy do šuplíka. Keďže v rámci projektovej dokumentácie a povoľovania bolo pripravených 19 lokalít, mesto dnes tvrdí, že ak by prišiel investor so záujmom budovať ďalšie stanice, samospráva je ochotná ďalšie už povolené miesta postúpiť. Znamená to, že dnešný projekt s 11 lokalitami nemusí byť konečný strop, ale základ, na ktorý sa dá nadviazať bez toho, aby sa celé povoľovanie robilo znovu od nuly.
Senec tak dnes robí presne to, čo by mali oveľa častejšie robiť aj väčšie slovenské mestá. Nečaká donekonečna, kým všetko vyrieši trh, ale buduje vlastnú základnú verejnú sieť na mestských pozemkoch, rozumne rozloženú po území mesta a navrhnutú podľa technických možností aj ekonomickej reality. Nie je to diaľničný ultrafast a ani sa na nič také nehrá. Je to mestská nabíjacia kostra, ktorá môže dať elektromobilite v Senci a Senčanom žijúcim v bytoch úplne nový praktický rozmer.
Zdroj: https://www.techbox.sk/