Nevadí málo svetla ani extrémny sneh v zime. Veľká fotovoltická elektráreň rastie v Nórsku

Severná časť Európy nemá zrovna ideálne podmienky pre rozvoj fotovoltiky. Napriek tomu aj tam vznikajú veľké solárne parky a inštalovaný výkon týchto zdrojov už dosahuje gigawattové kapacity. Hoci fotovoltika v Nórsku zaostáva za ostatnými krajinami regiónu, aj tu sa začínajú realizovať rozsiahle pozemné inštalácie.

Medzi najväčšie solárne elektrárne sa po dokončení zaradí projekt v meste Kile, ktorý postaví česká spoločnosť Greenbuddies pre spoločnosť Differ Energy. Údolie Gudbrandsdalen v danej lokalite sa nachádza v nadmorskej výške zhruba 868 metrov nad morom. To znamená extrémne snehové podmienky v zimnom období.

Elektráreň s inštalovaným výkonom 8,5 MWp vyrastá na pozemkoch bývalej farmy na chov noriek, ktorá bola pred niekoľkými rokmi vyradená z prevádzky. Výstavba začala v máji 2026 a česká spoločnosť zabezpečuje takmer celú prípravu, dodávku a výstavbu projektu na kľúč.

Na mieste inštaluje 12 766 fotovoltických panelov s jednotkovým výkonom 650 Wp, 21 striedačov s výkonom 350 kVA.

„Severské trhy sú špecifické tým, že majú dlhodobo inú energetickú štruktúru v porovnaní so strednou alebo južnou Európou. O to zaujímavejšie je, že aj tu vznikajú projekty v takom rozsahu a fotovoltika si postupne nachádza svoje miesto. Na sever chodíme inštalovať elektrárne čoraz častejšie,“ vraví obchodný riaditeľ spoločnosti Dan Štajner.

Fotovoltika vstupuje do krajiny vodnej energie

Nórsko patrí medzi krajiny sveta s najmenej emisnou elektro-energetikou. V roku 2025 vyrobilo približne 160 TWh elektriny, pričom viac ako 88 % produkcie zabezpečili vodné elektrárne.

Ďalších približne 10 až 11 % pochádzalo z veterných elektrární. Tepelné zdroje, spaľovanie odpadu a ostatné obnoviteľné zdroje vrátane fotovoltiky sa na výrobe elektriny podieľajú len jednotkami percent.

Práve mimoriadne silná pozícia vodnej energetiky spôsobila, že rozvoj fotovoltiky dlhé roky nepatril medzi priority. Situácia sa však začína meniť. Rastúca elektrifikácia dopravy, priemyslu, výroby vodíka aj ropných a plynárenských prevádzok zvyšuje spotrebu elektriny a vytvára priestor pre nové výrobné kapacity.

Podľa dostupných údajov dosahoval ku koncu roka 2025 inštalovaný výkon fotovoltických elektrární približne 875 MW. Len počas minulého roka pribudlo približne 117 MW nových kapacít. Hoci ide v porovnaní s južnejšími krajinami Európy stále o relatívne malý trh, tempo rastu patrí medzi najvyššie v severnej Európe.

Prevažnú časť trhu zatiaľ tvoria strešné fotovoltické systémy na komerčných budovách, logistických centrách a priemyselných podnikoch. Väčšie pozemné elektrárne sú stále výnimočné, aj preto patrí projekt Kile medzi najvýznamnejšie pripravované solárne investície v krajine.

Výhody a nevýhody lokality

Jednou z najčastejších otázok pri rozvoji fotovoltiky v Nórsku je, ako môže byť výroba elektriny zo slnka ekonomicky zaujímavá v krajine s dlhou zimou a krátkymi dňami. Rozhodujúca však nie je dĺžka dňa počas zimy, ale celkové ročné množstvo dopadajúceho slnečného žiarenia.

To je v južnom Nórsku porovnateľné s niektorými regiónmi severného Nemecka, Holandska alebo Belgicka, kde je fotovoltika už etablovaným zdrojom elektriny. Napríklad oblasť Osla dosahuje ročnú intenzitu slnečného žiarenia približne 900 až 1 000 kWh/m2, čo je len o približne 15 až 20 % menej než na juhu Nemecka.

Výhodou severných krajín sú zároveň nízke prevádzkové teploty. Výkon kremíkových fotovoltických panelov totiž s rastúcou teplotou klesá približne o 0,3 až 0,4 % na každý stupeň Celzia. Chladné podnebie preto zvyšuje ich účinnosť počas väčšiny roka.

K vyšším výnosom prispieva aj odraz slnečného žiarenia od snehovej pokrývky, ktorý môže zvýšiť výrobu elektriny počas jasných zimných dní. Projektanti však musia navrhovať robustnejšie nosné konštrukcie schopné odolať vysokému zaťaženiu snehom a voliť väčší sklon panelov, aby sa sneh z ich povrchu prirodzene zosúval.

Väčším projektom pomáha aj legislatíva

Rozvoju pozemných fotovoltických elektrární pomohla aj legislatívne prostredie. Nórske úrady zvýšili hranicu výkonu, od ktorej je potrebné absolvovať zdĺhavé licenčné konanie podľa energetického zákona, z 1 MW na 10 MW. Tento krok významne zrýchlil prípravu stredne veľkých projektov a znížil administratívnu záťaž investorov.

Súčasne rastie dôraz na decentralizáciu energetiky a energetickú bezpečnosť podnikov. Firmy investujú do vlastných zdrojov elektriny nielen pre znižovanie emisií, ale aj ako ochranu pred kolísaním cien elektriny na severskom trhu Nord Pool.

Významným faktorom je aj doplnkovosť jednotlivých obnoviteľných zdrojov. Vodné elektrárne fungujú ako obrovské akumulátory energie a dokážu veľmi pružne regulovať výrobu. Fotovoltika produkuje najviac elektriny počas slnečných jarných a letných dní, keď býva spotreba vyššia a vodné nádrže sa môžu šetriť na zimné obdobie. Kombinácia oboch technológií preto zvyšuje flexibilitu celej elektrizačnej sústavy.

Celá Škandinávia zrýchľuje rozvoj fotovoltiky

Hoci je sever Európy tradične spájaný predovšetkým s vodnou a veternou energiou, fotovoltika patrí medzi najrýchlejšie rastúce segmenty energetiky.

Najväčším trhom regiónu je Švédsko, kde inštalovaný výkon fotovoltických elektrární na konci roka 2025 presiahol 5 GW. Krajina každoročne pripája stovky megawattov nových kapacít, pričom rast je rozdelený medzi rodinné domy, komerčné strechy aj veľké pozemné elektrárne.

Dánsko patrí medzi európskych lídrov kombinácie veternej a solárnej energetiky. Fotovoltické elektrárne tam už vlani dosahovali inštalovanú kapacitu cez 4,6 GW, pričom veľké solárne parky sa stávajú bežnou súčasťou energetických projektov popri veterných farmách.

Najdynamickejšie však rastie Fínsko. Krajina ešte pred niekoľkými rokmi disponovala iba niekoľkými stovkami megawattov fotovoltiky. Dnes pripravuje desiatky veľkých projektov s celkovým výkonom niekoľkých gigawattov. Analytici očakávajú, že práve Fínsko bude v najbližších rokoch patriť medzi najrýchlejšie rastúce solárne trhy celej Európy.

Zdroj: www.energie-portal.sk