Presadnúť do elektromobilu na Slovensku má naozaj zmysel

V posledných týždňoch sme sa v Slovenskej asociácii pre elektromobilitu (SEVA) intenzívne zaoberali zbieraním a študovaním vedeckých prác o tom, ako skutočne vyzerá emisná stopa osobných vozidiel počas celého ich životného cyklu. Zistili sme, že argument odporcov e-mobility nesedí.

Správne žiadajú, aby sa pri posudzovaní vplyvu na životné prostredie brali do úvahy aj batérie, ťažba a spracovanie surovín, energia potrebná pri výrobe a recyklácia na konci životného cyklu. Z každého porovnania však vychádza elektromobil (BEV) oproti autu so spaľovacím motorom (ICE) ako suverénny víťaz.

Porovnávanie emisnej stopy, ktorá vznikne výrobou, používaním a likvidáciou vozidla po 15 rokoch a 150-tisíc prejdených kilometroch, nie je jednoduchá záležitosť. Vznikajú rôzne skleníkové plyny s rôznym vplyvom na atmosféru.

Vedci však našli spôsob, ako tieto vplyvy prepočítať na jednotný ukazovateľ – CO₂ ekvivalent na vozokilometer (gCO₂e/vkm). Tento ukazovateľ, známy ako GWP (Global Warming Potential), prepočítava všetky skleníkové plyny na ekvivalent CO₂, čo výrazne uľahčuje porovnanie ich vplyvu na globálne otepľovanie.

Neštartujú z rovnakej pozície

V niečom však majú kritici elektromobilov predsa pravdu: v momente, keď BEV schádzajú z výrobnej linky, majú hneď na štartovacej čiare približne dvakrát vyššiu emisnú stopu (zabudovanú vo vozidle a jeho batérii, ktorá je mimochodom hlavným „vinníkom“ tohto rozdielu). Každým prejdeným kilometrom však tento emisný dlh postupne vymazávajú vďaka efektívnejšej prevádzke.

Tento parameter použil slovenský výskumník Kamil Jaššo, ktorý na pôde VUT Brno publikoval prácu Ekologický vplyv vozidiel: Porovnávacia štúdia v rámci krajín V4. Definoval tzv. break-even point, teda počet kilometrov, ktoré musí BEV prejsť, aby vymazalo svoj emisný dlh z výroby. Je to inovatívny prístup k porovnaniu práve tej emisnej stopy, ktorá je „zabudovaná“ do vozidla už pri jeho výrobe. A veľmi dobre sa dá týmto parametrom ilustrovať význam zloženia energetického mixu krajiny, v ktorej sa elektromobil používa.

Prepočty vedcov ukázali, že so slovenským nízkoemisným energetickým mixom dosiahne elektromobil s batériou 39 kWh break-even point už po prejdení 13-tisíc kilometrov. Kým v Poľsku, kde je väčšina elektriny vyrábaná z uhlia, sa reálny ekologický prínos dosiahne až po prejdení 50-tisíc kilometrov, u nás sa ekologické výhody BEV prejavia už po krátkej prejdenej vzdialenosti.

Slovensko totiž s prevažujúcim podielom jadrovej a obnoviteľnej energie exceluje vďaka výrazne nižším emisiám počas prevádzky BEV. Kamil Jaššo ako hlavný autor štúdie zdôrazňuje význam ďalšej dekarbonizácie energetického mixu, ktorý je kľúčový pre maximalizáciu prínosov elektromobility.

Zistenia potvrdzujú aj ďalší

Česká štúdia je síce najnovšia, ale v priebehu posledných mesiacov boli publikované aj ďalšie podobné vedecké práce, ktoré merali kumulatívne emisie z výroby, prevádzky a likvidácie osobných vozidiel s rôznymi typmi pohonu. Podľa analýzy Medzinárodnej rady pre čistú dopravu (ICCT) môžu byť celkové emisie skleníkových plynov počas životného cyklu BEV nižšie o 66 až 74 percent v porovnaní s ICE.

Výsledky ďalšej štúdie spoločnosti Ricardo pre Medzinárodnú automobilovú federáciu FIA takisto spoľahlivo preukázali, že elektromobily v Európe znižujú emisie o 63 percent, pričom do roku 2050 by tento rozdiel mohol narásť až na 80 percent.

Batérie prestávajú byť slabým miestom

V diskusiách o elektromobilite sa často stretávame s tvrdením, že výroba batérií je príliš energeticky a materiálovo náročná a vzniká pri nej množstvo emisií. Štúdia Ricardo tvrdí, že emisie spojené s výrobou elektromobilov sú približne dvojnásobne vyššie v porovnaní s ICE, najmä pre výrobu batérií. Avšak už počas fázy používania je situácia úplne iná. Elektromobily, ktoré sú poháňané elektrickou energiou, produkujú výrazne menej skleníkových plynov než ich spaľovacie náprotivky.

Ďalším z argumentov, ktorý často počúvame od odporcov elektromobility, sú obavy o životnosť batérií. Nové dáta nás ale presvedčili, že takéto obavy sú väčšinou neopodstatnené. Napríklad v štúdii VUT Brno, v ktorej sledovali štyri prakticky identické vozidlá Hyundai Kona, sa preukázalo, že elektrická verzia musí prejsť najmenej 500-tisíc kilometrov, aby kapacita batérie klesla na 80 percent.

To jednoznačne potvrdzuje, že batérie v moderných elektromobiloch vydržia podstatne dlhšie, ako sa zvyčajne hovorí. Obavy o to, že budete musieť batériu v BEV meniť rovnako často ako v diaľkovom ovládači, preto nemajú reálne opodstatnenie.

Graf ilustruje údaje o stave batérií (State of Health – SOH) pre 64 rôznych modelov BEV a PHEV od spoločnosti Geotab (2024). Každá krivka reprezentuje priemer agregovaných údajov pre konkrétny model a rok. Z grafu vyplýva, že hodnota SOH klesá v závislosti od veku vozidla, pričom priemerná hodnota SOH po piatich rokoch je 89 percent, čo zodpovedá priemernej degradácii približne 2,2 percenta ročne. A ako vplýva na degradáciu batérie prejdená vzdialenosť? Podľa údajov Recurrent Auto sa kapacita zníži približne o 1 percento po každých 25 100 km, čo znamená, že celková degradácia pri prejdení 160 900 km (100 000 míľ) je okolo 4 percent.

Víťazstvo elektromobilov na celej čiare

Pre nás v SEVA je prechod na elektromobilitu nielen otázkou technickou alebo ekonomickou, ale aj vecou osobného presvedčenia. Každý jeden vodič, ktorý presadne do elektricky poháňaného vozidla, predstavuje nezanedbateľný prínos pre zlepšenie životného prostredia.

Na Slovensku máme ideálne technické podmienky pre rozvoj elektromobility, a to nielen preto, že naše automobilky zatiaľ transformáciu výroby zvládajú na výbornú. Nízkoemisný energetický mix, ktorý tu máme vďaka prevažujúcim obnoviteľným a jadrovým zdrojom elektrickej energie, znamená, že presadnúť do BEV má na Slovensku oveľa väčší význam ako napríklad v Poľsku.

Preto sa v SEVA snažíme presvedčiť odbornú verejnosť, firmy aj jednotlivcov o tom, že elektromobily sú tou správnou cestou pre budúcnosť dopravy a našu zdravšiu planétu.