Vôbec prvá tripartitná dohoda EÚ o podpore uskladňovania energie

Uskladňovanie energie môže zohrávať kľúčovú úlohu pri znižovaní a stabilizácii cien energie

Cieľom prvej tripartity je urýchliť zavádzanie uskladňovania energie v krátkodobom horizonte, čím sa elektrizačná sústava stane bezpečnejšou a flexibilnejšou. Spustenie trojstrannej dohody je podľa EK ďalším dôležitým krokom k dosiahnutiu dekarbonizovaného systému, ktorý je efektívnejší a schopný dodávať lacnejšiu energiu.

Komisia pripomenula, že uskladňovanie energie môže zohrávať kľúčovú úlohu pri znižovaní a stabilizácii cien energie, EÚ preto musí rozšíriť domáce obnoviteľné zdroje energie, aby znížila závislosť od nestálych trhov s fosílnymi palivami a posilnila bezpečnosť dodávok. Samotné zvýšenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov nestačí. Musí sa spojiť s optimálnejším spôsobom fungovania energetického systému, kde je skladovanie energie nevyhnutné.

Uskladňovanie energie je chýbajúcim článkom energetickej transformácie a môže zohrávať kľúčovú úlohu pri znižovaní a stabilizácii cien energie. EÚ musí rozšíriť domáce obnoviteľné zdroje energie, aby znížila svoju závislosť od nestálych trhov s fosílnymi palivami a posilnila bezpečnosť dodávok.

30 až 35 GW skladovacej kapacity do roku 2027

Prvá tripartitná dohoda pomôže vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie na rýchle a rozsiahle rozšírenie skladovania v celej Európe, zníži prevádzkové náklady systému, zmierni tlak vysokých a nestálych cien energie na podniky v EÚ a posilní výrobnú kapacitu EÚ v tomto odvetví.

V rámci dohody sa 22 členských štátov EÚ zaviazalo v nasledujúcich dvoch rokoch prijať ambiciózne záväzky týkajúce sa uskladňovania energie. Tieto prísľuby spolu predstavujú 30 až 35 GW skladovacej kapacity.

Vývojári projektov uskladňovania energie a energie z obnoviteľných zdrojov budú poskytovať ročné odhady nových projektov uskladňovania energie, zatiaľ čo energeticky náročné priemyselné odvetvia sa zaviazali rozvíjať projekty uskladňovania energie vo svojich vlastných lokalitách a poskytovať údaje o tom, kedy a koľko elektrickej energie využívajú.

Ďalšie kroky

Komisia bude viesť a koordinovať plnenie cieľov tejto tripartitnej dohody a do roku 2028 bude každoročne sledovať pokrok. Podporí aj výmenu informácií medzi signatármi o výzvach a najlepších postupoch v oblasti uskladňovania energie prostredníctvom pracovnej skupiny pre energetickú úniu, regionálnych skupín a iných existujúcich fór, ako je napríklad spoločný postup pre obnoviteľné zdroje energie (CA-RES).

Na druhej strane členské štáty budú podporovať odvetvie uskladňovania energie tým, že odstránia prekážky, ktoré spomaľujú pokrok. Umožnia národným regulačným orgánom stanovovať alebo schvaľovať sieťové tarify, ktoré odrážajú náklady a sú nediskriminačné. V prípade potreby členské štáty poskytnú finančnú podporu na zavádzanie a výrobu uskladňovania energie prostredníctvom vnútroštátnych finančných prostriedkov a financovania EÚ v súlade s pravidlami štátnej pomoci – napríklad rámec štátnej pomoci pre čistý priemysel (CISAF).

Finančné inštitúcie (národné a regionálne banky) si budú vymieňať odborné znalosti o projektoch uskladňovania energie s cieľom zatraktívniť ich pre investorov, spolupracovať s Európskou investičnou bankou a navzájom. Komisia podporí členské štáty EÚ aj prostredníctvom banky pre dekarbonizáciu priemyslu, preskúma spôsoby podpory zavádzania uskladňovania energie v rámci inovačného fondu a posúdi spôsoby, ako zlepšiť súlad investícií do transformácie verejného sektora s environmentálnymi cieľmi EÚ.

Odhaduje sa, že EÚ bude potrebovať do roku 2030 približne 200 GW uskladňovacej kapacity na uspokojenie potrieb svojho energetického systému v porovnaní s približne 55 GW nainštalovanými na začiatku tohto roka.